Podarilo sa mi nalákať troch kamarátov, s ktorými sme kúpili letenku do maličkého mesta Evenes. Islandské stopovanie mením za pohodlie auta, ktoré nám poskytuje slobodu, ale aj útočište pred zimou a vetrom. Do Evenes prilietame neskoro večer. Vonku čierno čierna tma, kopy snehu a poriadna arktická zima. Máme so sebou stany a spacáky, ale prvú noc prespíme v prenajatom dome pri jazere. Treba sa na to dobrodružstvo dobre vyspať.
Na druhý deň ráno pokračujeme na najsevernejší cíp, do mesta Andenes. Polárna žiara je naša priorita a tak neváhame a podnikáme 300 km zachádzku. Podmienky tu majú byť ideálne. Vysoká slnečná aktivita, jasná obloha a veľmi málo svetelného smogu. Cestou sa na palubnej doske rozsvietila kontrolka „engine fault“ a mňa oblial studený pot. Nakoniec sme museli celý týždeň držať auto v nízkych otáčkach a tak tomu upozorneniu predísť. Doteraz podozrievame Jorgena, že si do auta nainštaloval nejaký obmedzovač. Cestou sme stretli stádo sobov, ktoré sa nás vôbec nebalí a veselo hľadali trávu pod silnou vrstvou snehu.
Do Andenes prichádzame za jasného počasia, ktoré sa počas našej prechádzky po pláži mení v snehovú búrku. Dvaja chalani so sebou nezobrali lyžiarske okuliare a ich oči dostávajú jednu snehovú žiletku za druhou. Počas prechádzky premýšľame nad vhodným miesto pre stany, ale v tomto vetre ich nemáme šancu postaviť. Tma je už o pol štvrtej a netušíme, kde budeme spať. Posedávame v aute, alebo v drevenom altánku popíjame slivovicu, ktorý sme najskôr vykúrili briketami a potom zadymili tak, že už v ňom nebolo možné nijak fungovať.
Na polárnu žiaru márne čakáme až do polnoci. V aute kúrime plynovým varičom a všetci sme strašne unavení. Stanovanie sme zavrhli, lenže kde budeme spať? Nakoniec sme pri pláži objavili drevený, opustený dom. „Squatting“ je anglický výraz pre okupovanie opustených priestorov, ktoré však majú svojho majiteľa. Naše karimatky sme teda rozložili v opustenej izbe a prečkali noc.
Sepsal Marcel Fronko
Přečti si ostatní díly:
