Pre nás bola vyslobodením od dopravy na pacifickom pobreží Oregonu a Kalifornie, lebo ako viete (alebo aj nie), my sa presúvame na bicykli. Nedali sme si ju vyhovoriť, ani keď nás miestni presviedčali, ako sa budeme nudiť, lebo je to púšť a tam predsa nič nie je. “Hlavne neočakávajte žiadne scenérie!”
Naojsamelejšou cestou sa Highway 50 nazýva od mestečka Fernley do Ely. Od hranice s Kaliforniou po hranicu s Utahom je dlhá 650 km.
My dvaja (pardón štyria) samozrejme budeme vždy propagovať, aby ste si ju prešli na bicykli, lebo to je predsa najlepšia forma cestovania ;-). Ale určite bude stáť za to aj autom alebo ešte lepšie vanom, aby ste mohli kdekoľvek zastaviť a užiť si kempovanie na public lands (štátom vlastnená pôda, prístupná verejnosti). Cesta vás prevedie 12 horskými pasmi, často budete vyššie ako Gerlach. Akonáhle sa prehupnete na druhú stranu niektorého z nich, otvorí sa pred vami neskutočná scenéria a tá najrovnejšia cesta z rovných. My sme namerali 35 km ako najdlhší rovný úsek cesty bez jedinej, čo i len drobnej zákruty.
Pripravte sa na zimu v noci a horúčavu cez deň, samozrejme záleží na ročnom období, kedy sa vyberiete. Na cyklistiku môžeme odporučiť jeseň, kedy už cez deň nie je horúco a v noci si jednoducho vezmete dobrý spacák (a dva psy doňho). My sme Hwy 50 šli v októbri a jeden deň nám snežilo ;-).
Po ceste uvidíte okrem neuveriteľných výhľadov aj divoké kone a antilopy. Stane sa vám, že na ceste bude len vy a okolo tieto vznešené zvieratá. Pre nás celá táto scenéria symbolizovala slobodu, ktorú sme hľadali a snáď ju našou cestou z Kanady do Argentíny aspoň trochu našli. Preneste sa na toto magické miesto s nami!
Za článek děkujeme Ľubě a Tomášovi z blogu http://www.stepoutandexplore.com/sk/